* 28.07.1869 w Koslowje, † 02.07.1945 we Worklecach

Syn žiwnosćerja, bě rjadny duchowny, spisowaćel, kulturny prócowar a w mnohich towarstwach aktiwny. Wopyta Tachansku šulu w Budyšinje, bě chowanc Serbskeho seminara w Praze a zastupi 1891 do rjadu cisterciensow w Oseku.
Na to studiji teologije, filozofije a pedagogiki w Lětoměrřicach. Bě kapłan w klóštrje Marijina hwězda, administratow w Róžeńće a zdobom probst klóštra Marijina hwězda. W lěće 1940 bu ze Serbow wuhnaty w Oseku a běše wot meje 1945 zaso we Łužicy. W lětach skutkowanja w Róžeńće bě najpłódniši čas w jeho literarnym tworjenju. Jeho spisowaćelske zawostajenstwo wobsteji předewšěm w historiskich a humoristiskich powědančkach, kotrychž motiwy čerpaše zwjetša z ludoweho žiwjenja w Delanch. Na jeho iniciatiwu přewjedźe so po dekreće bamža Piusa XI. 1928 wulke swjatočne krónowanje hnadowneje postawy w Róžeńće. Na to wuda wobrazowy album “Tysac lět hnadowne město Róžant “ a spisa hru “Namakanje hnadowneje postawy w Róžeńće”. Tohodla a dokelž šwikaše roboćanski čas a njeprawo němskich zemjanow w zběrce “Wbohec mosty”, “Pilatusowy jězor” a w druhich powědančkach měrjachu so fašistiske kruhi přećiwo njemu.

40 lět pater R. Domaška měšnik (srjedźa), dnja 12.07.1936

Romuald Domaška třeći wot prawa

Pater R. Domaschka w jeho dźěłarni.

Wopomnjenska tafla za Romualda Domašku na jeho ródnym domje.